Myšlienky z detektívneho seriálu
Myšlienky z detektívneho seriálu
Pozeral som pred pár rokmi a teraz som si na to spomenul, jednu časť staršieho detektívneho seriálu ,,Panoptikum města Pražského – inak voľné pokračovanie voľakedy populárneho seriálu ,,Hříšní lidé města Pražského“.
V tom príbehu inšpektori pražskej kriminálky pod vedením policajného Radu Korejsa vyšetrovali vraždu mladej peknej dievčiny, ktorá, ako sa ukázalo, udržiavala viacero známostí odrazu. Všetci inšpektori upodozrievali z vraždy jednotlivých nápadníkov, každý iného a každý z inšpektorov si bol skoro istý, že ten jeho podozrivý je ten vrah, jeden si to myslel viac, iný menej.
Nakoniec starý detektív – penzista Mrázek prišiel na to, že ju vlastne zabil blesk, teda nebola zavraždená, ale zasiahol ju blesk.
Detektívi začali potom polemizovať o tom, aká je to vlastne škoda, že tak mladá a pekná dievčina takto zomrela a prirodzene to bolo každému ľúto. Vtedy pán Rada Korejs povedal, že ,,a co když to byl trest za...“, a na záver príbehu ešte povedal dve veľmi poučné vety, ktoré motvujú divákov k premýšľaniu.
Prvá: ,, Já mám vzdycky ohromnou radost, když se ukáže, že lidi jsou lepší, než MY si myslíme“.( Zrejme na margo upodozrievania vlastne nevinných). Asi z toho môže vyplynúť, že nielen inšpektori, ale aj všetci ľudia by nemali byť tak skoro hotoví s vynášaním obvinení...
Druhá: ,,CO MY LIDI VLASTNĚ VÍME O SKUTEČNÉ SPRAVEDLNOSTI!“. Treba si asi uvedomiť, že existuje namiesto pozemskej spravodlivosti a súdov niečo omnoho vyššie, a to skutočná spravodlivosť, dokonalá, Božia spravodlivosť...
----------------